Všetci dobre vieme o neľudskom zaobchádzaní so zvieratami a ich zabíjaní v bitúnkoch a koncentrovaných chovoch. Existuje však ďalšie, oveľa menej diskutované, no rovnako skutočné ohrozenie zvierat: pestovanie jedlých plodín.
Vegánska strava zabíja zvieratá tiež
Cítiace zvieratá sa zabíjajú ako vedľajší účinok pestovania a zberu rastlín. Je to poľnohospodárska realita, o ktorej vieme už dlho, ale ktorá sa často ignoruje.
Zvieratá strácajú svoje prirodzené prostredie kvôli rozsiahlym monokultúrnym poliam
Vtáky a motýle sú otrávené chemikáliami
Králiky a myši sú zrazené traktormi a inou poľnohospodárskou technikou
V štúdii z roku 1992 (1) od Tewa a Macdonalda dostalo 33 lesných myší počas obdobia zberu sledovacie obojky. Zistili, že 17 z nich zabili predátori a len jedna bola zabitá zberovým strojom. To nevyzerá ako veľa. Ale predstav si, koľko myší žije pri poliach po celom svete. Ak by ich bolo 3,3 milióna, každú sezónu zahynie sto tisíc myší. A myši nie sú len laboratórne pomôcky. Hoci sú podstatne menšie ako psy, v riešení problémov sú prinajmenšom rovnako schopné. Sú to aj veľmi spoločenské zvieratá. Darí sa im v rodinách. Aj v zajatí sa im darí lepšie v pároch. Osamelá myš môže byť smutná a jej zdravie v dôsledku toho trpí.
Steven Davis, profesor živočíšnych vied na Oregon State University, povedal, že nikto nemá ruky čisté od krvi zvierat. Odhaduje, že každý rok sa zabijú milióny z nich pri príprave pôdy na pestovanie plodín ako kukurica, sója, pšenica a jačmeň, základov vegánskej stravy (2). Utrpenie potrebné na to, aby sa zdanlivo „humánne“ potraviny dostali na náš stôl, je nepopierateľné a v podstate sa nelíši od bolesti zvierat chovaných na mäso.
Dalo by sa namietať, že ľudia o tom nevedeli, a preto išlo o neúmyselné zabíjanie. Ale teraz, keď s istotou vieme, že pri produkcii zeleniny sa zvieratá zabíjajú, je stále morálne lepšie jesť zeleninu?
Zodpovední vegáni musia nahradiť rastliny hmyzom
Vegáni samozrejme musia niečo jesť. Zatiaľ nežijeme vo svete, kde je možnosť bez utrpenia na jedálnom lístku. Jesť len rastlinnú stravu mohlo byť v minulosti druhou najlepšou voľbou, ale teraz, keď je súčasťou rovnice hmyz, sa veci zmenili.
Hmyz nemá schopnosť trpieť a je z nutričného hľadiska skvelým doplnkom vegánskej stravy. Hmyz sa tiež živí tým, čo nazývame potravinový odpad, niečím, čo by inak skončilo v koši. Na jeho chov netreba viac poľnohospodárskej pôdy, a preto nedochádza k žiadnemu neúmyselnému zabíjaniu.
Voľba už nie je medzi úmyselnou a neúmyselnou smrťou cítiacich tvorov. Teraz je medzi zabíjaním zvierat, ktoré netrpia (hmyz), a zabíjaním zvierat, ktoré veľmi jasne trpia (hlodavce, vtáky a podobne), keď sa pestujú rastliny.
Svrčia múka vs. tofu

Keď sa človek rozhodne stať sa vegánom, v podstate sa úplne odhlási z priemyslu živočíšnych potravín. To znižuje dopyt po mäse a dáva celému systému menej moci. To je určite dobrý prvý krok. Ale ak zaradí hmyz ako základ svojej stravy, jeho vplyv je oveľa väčší. Motivuje farmárov, aby využívali svoje zdroje inak, na chov tvorov, ktoré netrpia ani necítia bolesť. A zároveň tlačí menej na monokultúrne poľnohospodárstvo, ktoré spôsobuje väčšinu neúmyselného zabíjania. Takto začína postupná celosvetová zmena v produkcii potravín. Tofu nemá v súboji so svrčou múkou šancu, nie pre zodpovedného vegána.
Je čas čeliť nepríjemnej skutočnosti, že zaradenie hmyzu do každodennej stravy (áno, zabíjanie zvierat) je podstatným krokom k konečnému vegánskemu cieľu: znížiť celkové utrpenie zvierat, o ktorých vieme, že cítia bolesť.
Môžeš začať vyskúšaním našich tyčiniek z hmyzu
Zdroje:
1) T.E. Tew. and D.W. Macdonald, 'The effects of harvest on arable wood mice Apodemus sylvaticus', Biological conversation, 1993, http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/000632079390060E
2) Steven L. Davis, 'The Least Harm Principle May Require that Humans Consume a Diet Containing Large Herbivores, Not a Vegan Diet', Journal of Agricultural and Environmental Ethics, 2003, https://link.springer.com/article/10.1023/A:1025638030686



