Aj pri dobre zloženej veganských strave z reálnych potravín je možných, až nevyhnutných, mnoho nedostatkov živín. Niekoľko štúd ukázalo, že vegetariáni aj vegani majú sklon k nedostatku B12, vápnika, železa, zinku, dlhoreťazcových omega-3 mastných kyselín EPA a DHA a vitamínov rozpustných v tukoch, ako sú A a D. Prejdime si tie najčastejšie a hľadajme riešenie, ktoré nezahŕňa tabletky, injekcie ani obohatené potraviny.
B12, bitie do mŕtveho koňa
Hoci je nedostatok B12 pravdepodobne najviac rozpísanou témou, čo sa týka výživy a veganstva, nedostatky sú stále veľmi rozšírené. Sú štúdie, ktoré ukazujú, že 68 % vegetariánov a 83 % veganóv má nedostatok B12 (1).
Vitamín B12 spolu s folátom syntetizuje DNA a červené krvinky. Podieľa sa aj na vedeni nervových impulzov a na tvorbe myelínového obaľu, ktorý chráni nervy. Preto môže nedostatok B12 spôsobiť problémy ako anémia, strata pamäti, únava, slabosť, letargia a pod. Ale všetci sme si vedomí nebezpečenstva nedostatočného príjmu B12, nie je treba biť do mŕtveho koňa ďalej. Je čas sa opýtať: kde berieš svoje B12?
Bežným mýtom medzi veganmi je, že B12 sa dá získať z rastlinných zdrojov ako morské riasy, fermentované strukoviny alebo pivovarské kvasnice. Rastlinné potraviny však obsahujú len analogy B12 nazývané kobamidy, ktoré blokujú príjem skutočného B12, kobalamínu, a dokonca zvyšujú jeho potrebu (2).
Riešenie?
Odporúčaná denná dávka vitamínu B12 je 2,4 mcg denne pre dospelého. Toto množstvo sa dá pokryť zjedením približne 50 g svrčkov alebo len 10 g sušených svrčkov vo forme svrčej múky.
Používanie svrčej múky pri príprave jedál sa zdá byť veľmi efektívnym nástrojom na predchádzanie rizikám nedostatku B12.
Bielkoviny, sú kompletné?
Bielkoviny nie sú len niečo, čo kulturisti používajú na väčšie svaly, sú nevyhnutné pre každého. Potrebujeme ich na stavbu a obnovu všetkých tkanív, tvorbu enzýmov, hormónov a oveľa viac. Presnejšie, na to všetko potrebujeme aminokyseliny. Získavame ich v tráviacom trakte rozkladom bielkovín, ktoré zjeme, a práve tu sa rastlinné a živočíšne bielkoviny líšia. Ľudské telo najlepšie využíva bielkoviny s určitým pomerom aminokyselín. Väčšina živočíšnych bielkovín sa rozkladá na veľmi priaznivý pomer všetkých deviatich esenciálnych aminokyselín (kompletná bielkovina), väčšina rastlinných zdrojov však ponúka bielkoviny, ktoré nemajú ideálny pomer (nekompletná bielkovina) (3).
Kvalitu bielkoviny ovplyvňuje nielen jej aminokyselinový profil, ale aj stráviteľnosť. Rastlinné zdroje v tomto smere zaostávajú, pretože bielkovina v nepoškodených rastlinných bunkách môže byť pre tráviace enzýmy menej dostupná, a teda menej využiteľná, čo znamená, že sa ťažšie trávi a vstrebáva.
Riešenie?
Odporúčaný denný príjem bielkovín by sa mal pohybovať v rozmedzí 0,8 až 1,8 g na kilogram čistej telesnej hmotnosti (celková hmotnosť mínus tuk). Vezmime napríklad štíhleho aktívneho muža s hmotnosťou 70 kg (s 15 % telesného tuku), ktorý sa snaží udržiať svalovú hmotu. Povedzme, že sa rozhodne zjeť denne približne 90 g bielkovín. Toto sú niektoré z možností, ktoré má:
- Hovädzí sirloin steak: 27,2 g kompletnej bielkoviny na 100 g = 331 g mäsa
- Varé cicery: 8,9 g nekompletnej bielkoviny na 100 g = 1011 g ciciera
- Surová brokolica: 2,8 g nekompletnej bielkoviny na 100 g = 3214 g brokolice
- Sušené svrčky: 67,8 g kompletnej bielkoviny na 100 g = 133 g sušených svrčkov

Aby pokryl svoje potreby bielkovín, musel by zjesť jedno z nasledujúcich: 2 hovädzie steaky, viac ako 4 konzervy cicera (v jednej 400 g konzerve je len 240 g cicera, zvyšok je voda) alebo asi 14 korún brokolice! A to sme v týchto prípadoch ani neberieme do úvahy stráviteľnosť.
Naopak, na pokrytie denných potrieb bielkovín by ti stačilo asi 133 g svrčej múky. Pridanie svrčej múky do rôznych tradičných jedál je účinný spôsob, ako splniť rôzne potreby bielkovín, ktoré máme všetci.
Omega-3, spoľahlivý zdroj
Linolová kyselina (omega-6) a alfa-linolenová kyselina (omega-3) sa považujú za esenciálne mastné kyseliny, pretože ich náš organizmus nedokáže vyrobiť a musíme ich prijímať stravou. Obe sú dostupné v rastlinách, no je tu jeden háčik. Sú to krátkoreťazcové mastné kyseliny a náš organizmus dokáže využiť len ich dlhoreťazcové formy EPA a DHA. Rozsáhly výskum ukazuje prínosy týchto dlhoreťazcových omega-3 mastných kyselín. Zohrávajú ochrannú úlohu pri širokej škále ochorení, ako sú rakovina, astma, depresia, kardiovaskulárne ochorenia, ADHD a autoimunitné ochorenia.
Hoci je možné, aby sa tieto krátkoreťazcové mastné kyseliny premenili na EPA a DHA, táto premena je u ľudí veľmi slabá: medzi 5-10 % pri EPA a len 2-5 % pri DHA (4). Vegani majú v priemere o 50 % nižšie hladiny EPA a takmer o 60 % nižšie hladiny DHA ako všežravci (5). Okrem toho premena ALA na DHA závisí od dostatočných hladin zinku, železa a pyridoxínu, a práve tieto živiny vegani s menšou pravdepodobnosťou získavajú v dostatočnom množstve ako všežravci.
Riešenie?
V 100 g svrčkov nájdeš približne 2,8 g omega-3 mastných kyselín (prevažne EPA a ALA).
Svrčky sa zdajú byť dobrým a veľkým dielom prehliadaným zdrojom esenciálnych mastných kyselín. Ich denné používanie môže pomôcť predchádzať vyššie spomínaým ochoreniam.
Železo, vápnik a zinok: koľko z nich sa dá reálne vstrebať?
Železo, vápnik a zinok sa používajú v celom našom tele. Sú nevyhnutné na udržanie dobrej imunitnej funkcie, zdravého srdca a svalov, silných kostí a účinnej nervovej sústavy. Musíme sa postarať, aby sme ich z potravy získavali dostatok každý deň. Zrádne je, že minály majú rôzne chemické formy a viažu sa na rôzne molekuly, a preto nie je tak jednoduché len spočítať ich celkový obsah v potravinách.
Napríklad biologická dostupnosť vápnika z rastlinných potravín je ovplyvnená ich obsahom oxalátu a fytátu, čo sú inhibiátory, ktoré znižujú množstvo vápnika, ktoré telo dokáže využiť (6). Takže hoci listová zelenina ako špenát a kel má relatívne vysoký obsah vápnika, vápnik sa pri trávení nevstrebáva účinne. To isté platí pre zinok. Paraó orechy, ktoré patria medzi potraviny s najvyšším obsahom zinku, sú tiež veľmi bohaté na fytáty. To znamená, že skutočné množstvo vstrebaného a využitého zinku bude oveľa nižšie než celkové množstvo zinku, ktoré tieto orechy obsahujú (7).
Železo v živočíšnych potravinách sa nachádza prevažne v hemovej forme, ktorú náš organizmus ľahko vstrebáva. Rastliny na druhej strane obsahujú len nehemové železo, ktoré náš organizmus vstrebáva oveľa ťažšie (8). Rastlinné formy železa inhibujú aj iné bežne konzumované látky, ako káva, čaj, mléčne výrobky, doplňovaná vláknina a doplňovaný vápnik. To všetko by mohlo vysvetľovať, prečo majú vegani často nedostatok železa, vápnika a zinku (9).
Riešenie?
Hmyz je skvelým zdrojom vysoko vstrebateľných minerálov. Napríklad húsenica mopane poskytuje už v 100 g viac ako 100 % odporúčaného denného príjmu železa a zinku a rovnaké množstvo môže pokryť viac ako 17 % našej dennej potreby vápnika. Podobne 100 g svrčej múky obsahuje viac ako 100 % odporúčaného denného príjmu zinku, 62 % železa a 17 % vápnika (10).
Vyskúšaj naše výživné tyčinky z hmyzu priamo tu!
Na záver, ak dodržiavaš veganskú stravu bez akýchkoľvek doplňkov alebo obohatených potravín, existuje vysoké riziko, že nezískaš všetky esenciálne živiny, ktoré tvoje telo potrebuje.
V SENS Foods veria, že rozumní vegani, ktorí chcú zostať dlhodobo zdraví a zároveň minimalizovať útrapy zvierat, by mali zaradiť do stravy hmyz. Sme si istí, že hmyz je účinné riešenie mnohých vyššie spomínaých problémov s nedostatkom.
Zdroje:
1) Herrmann W. et al., 'Vitamin B-12 status, particularly holotranscobalamin II and methylmalonic acid concentrations, and hyperhomocysteinemia in vegetarians.', Am J Clin Nutr. 2003, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12816782
2) Watanabe F. et al., 'Pseudovitamin B(12) is the predominant cobamide of an algal health food, spirulina tablets.', J Agric Food Chem. 1999, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10552882
3) Gertjan Schaafsma, 'The Protein Digestibility-Corrected Amino Acid Score', The Journal of Nutrition 2000, http://jn.nutrition.org/content/130/7/1865S.long
4) Davis BC. and Kris-Etherton PM., 'Achieving optimal essential fatty acid status in vegetarians: current knowledge and practical implications.', Am J Clin Nutr. 2003, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12936959
5) Magdalena S. Rosell et al., 'Long-chain n-3 polyunsaturated fatty acids in plasma in British meat-eating, vegetarian, and vegan men', The American Journal of Clinical Nutrition, 2005, http://ajcn.nutrition.org/content/82/2/327.abstract
6) Connie M. Weaver et al., 'Choices for achieving adequate dietary calcium with a vegetarian diet', The American Journal of Clinical Nutrition, 1999, http://ajcn.nutrition.org/content/70/3/543s.full
7) Janet R. Hunt, 'Bioavailability of iron, zinc, and other trace minerals from vegetarian diets', The American Journal of Clinical Nutrition, 2003, http://ajcn.nutrition.org/content/78/3/633S.long
8) Waldmann A. et al., 'Dietary iron intake and iron status of German female vegans: results of the German vegan study.', Ann Nutr Metab. 2004, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14988640
9) Craig WJ., 'Nutrition concerns and health effects of vegetarian diets.', Nutr Clin Pract. 2010, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21139125
10) FAO (Food and Agriculture Organization of the UN), 'Edible insects: Future prospects for food and feed security', Rome 2013, http://www.fao.org/docrep/018/i3253e/i3253e.pdf



