The Well-Being of Farmed Insects

Pohoda chovaného hmyzu

15. jún 2017SENSinternational Admin

Chceme obmedziť celkové utrpenie zvierat vo svete. Navrhujeme, aby ľudia nahradili aspoň časť bielkovín z mäsa a vajec bielkovinami z hmyzu. Konvenčne chované veľké zvieratá sú obrovský problém a zdroj utrpenia. Hmyz naopak pri chove vôbec netrpí. Ako je to možné?

Prirodzené krmivo a dosť životného priestoru

Pozrime sa na najpopulárnejší chovaný hmyz, svrčky. Nie sú vyberavé, ich prirodzená strava pozostáva z hniloby rastlín, čerstvých listov, iného hmyzu a dokonca aj mäsa, ak sa naskytne príležitosť. Preto je pre ne kŕmenie najudržateľnejším krmivom, teda potravinovým odpadom (ryžové otruby, banánové kôry a podobne), úplne prirodzené. Darí sa im aj v hustých populáciách (1). To je veľký kontrast s kravami, ktoré treba pravidelne liečiť antibiotikami, aby takéto podmienky prežili.

Bolesť necítia tak, ako jej rozumieme my

Pokiaľ ide o chov, hmyz má oproti väčším zvieratám veľkú výhodu, utrpeniu sa dá ľahko vyhnúť. Aspoň to naznačujú vedci, ktorí ho skúmajú. Jeffrey Lockwood, entomológ z Wyomingskej univerzity, tvrdí, že neexistujú pevné dôkazy, že hmyz cíti bolesť (2). Hans Smid z Wageningenskej univerzity, odborník na parazitické osy, povedal v článku pre The Washington Post: „Som absolútne presvedčený, že hmyz necíti bolesť. Predstav si modlivku, ktorá žerie saranču. Aj s roztvoreným bruchom bude saranča ďalej žrať, hoci ju práve požierajú.“

Je dôležité poznamenať, že z evolučného hľadiska je funkciou bolesti poskytovať organizmu dlhodobú ochranu a umožňovať mu učiť sa zo svojich chýb. Robert Elwood, profesor biologických vied na Queen’s University, povedal, že bolesť by hmyzu nepriniesla žiadne evolučné výhody. Jeho ochrana pramení z pozoruhodnej reprodukčnej účinnosti. To zodpovedá skutočnosti, že väčšina hmyzu nemá nociceptory, nervy, ktoré väčšie stavovce používajú na prenos bolestivých signálov (3).

Aj správanie hmyzu naznačuje, že bolesť v zmysle, ktorému rozumieme my, pravdepodobne nepoužíva. Citát z vedeckej práce „Do insects feel pain? A biological view“ to zhŕňa: „Nie je nám známy žiadny príklad hmyzu, ktorý by prejavoval ochranné správanie voči poraneným častiam, napríklad kutiľajúcim po poranení nohy alebo odmietaním potravy či párenia kvôli všeobecným poraneniam brucha. Naopak, naša skúsenosť je, že hmyz pokračuje v normálnych činnostiach aj po vážnom poranení alebo odstránení častí tela.“ (4)

Zaspatie namiesto bitúnku

Hoci argumenty za to, že hmyz necíti bolesť ani nie je schopný trpieť, sú dosť silné, chovatelia aj tak prijímajú opatrenia. Používajú špeciálne metódy zberu, ktoré bránia utrpeniu. Napríklad svrčky prirodzene upadnú do stavu podobného zimnému spánku, ktorý sa nazýva diapauza, keď sa prostredie stáva nehostinným, často na jej spustenie stačí veľmi studené ráno (5). Chovateľ pred zberom len zníži teplotu a svrčky prirodzene prejdú do stavu pozastaveného života. Nezaznamenávajú pri tom žiadnu neurologickú bolesť, len postupne spomaľujú, ako by to robili v prírode.

Chceš obmedziť utrpenie zvierat? Vyskúšaj hmyzie bielkoviny v našich tyčinkách zo svrčej múky!

Zdroje:

1) R. L. Patton, 'Growth and Development Parameters for Acheta domesticus', Annals of the Entomological Society of America, 1978, https://doi.org/10.1093/aesa/71.1.40

2) Max Carpendale, 'Jeffrey Lockwood on Insect Suffering', 2013, http://reducing-suffering.org/wp-content/uploads/2014/10/lockwood-insect-suffering.pdf

3) Adrienne E. Dubin and Ardem Patapoutian, 'Nociceptors: the sensors of the pain pathway', J Clin Invest., 2010, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2964977/

4) C. H. Eisemann, 'Do insects feel pain? A biological view', Cellular and Molecular Life Sciences, 1984, https://www.researchgate.net/publication/226162587_Do_insects_feel_pain_-_A_biological_view

5) Steven C. Hand et al., 'Mechanisms of animal diapause: recent developments from nematodes, crustaceans, insects, and fish', Am J Physiol Regul Integr Comp Physiol, 2016, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4935499/

More articles