Jesť hmyz je normálne pre asi dve miliardy ľudí a v Európe to bolo normálne ešte pred pár storočiami. Tu je, čo ti to dáva, kde sú skutočné riziká a aká je chuť svrčkov, múčnych červov a sarančiat v skutočnosti.
Prečo vlastne jesť hmyz
Opakujú sa tri dôvody a všetky sú merateľné.
Hustota bielkovín. Sušené svrčky majú 60 až 70 % bielkovín so všetkými deviatimi esenciálnymi aminokyselinami, čo ich stavia na rovnakú úroveň s hovädzím a nad väčšinu rastlinných bielkovín. 100 g svrčej múky obsahuje viac bielkovín ako 100 g kuracích pŕs, s tým rozdielom, že prináša aj železo, zinok a vitamín B12, ktorý sa inak mimo živočíšnych potravín hľadá ťažko.
Chitín. Exoskelet je z chitínu, nerozpustnej vlákniny, ktorá sa v črevách správa ako prebiotikum: štúdie na ľuďoch so svrčím práškom ukázali rast prospešných bifidobaktérií a pokles zápalového markera. Je to jediná živina, ktorú zo srvátky ani hrachového proteínu nedostaneš.
Efektivita. Hmyz je studenokrvný. Nespaľuje krmivo na udržanie tepla, takže oveľa väčší podiel toho, čo zje, sa mení na telesnú hmotnosť. Na kilo bielkovín potrebujú chované svrčky zlomok pôdy, vody a krmiva oproti dobytku a vypúšťajú oveľa menej skleníkových plynov. Presný násobok závisí od farmy a štúdie, preto uvádzame zdroje a nie jedno úderné číslo; nájdeš ich v brožúre Sens, na ktorú odkazuje naša stránka o svrčom proteíne.
Je to bezpečné?
V EÚ je hmyz regulovaný ako nové potraviny. Každý druh potrebuje vedeckú dokumentáciu, hodnotenie bezpečnosti od EFSA a povolenie, kým sa môže predávať. Prešli štyri druhy: svrček domový, múčiar obyčajný, potemník stajňový (buffalo červy) a saranča sťahovavá. Chované v uzavretých systémoch, po zbere tepelne upravené a laboratórne testované na mikróby a ťažké kovy patria medzi najkontrolovanejšie potraviny na pultoch.
Jediné skutočné riziko je alergia. Hmyz má s kôrovcami a roztočmi z domáceho prachu spoločnú bielkovinu (tropomyozín). Ak reaguješ na krevety, kraby alebo roztoče, môžeš reagovať aj na hmyz. Každé balenie Sens má toto upozornenie. Pre všetkých ostatných je bezpečnostný profil porovnateľný s akýmkoľvek iným chovaným živočíšnym jedlom, s jedným bonusom: svrčky sú geneticky príliš vzdialené od ľudí na to, aby nám preniesli choroby.
Aké sú na chuť
- Svrčky sú po upečení orieškové a jemne zemité, s chrumkavosťou ako slnečnicové semienka. Ochutené parmezánom, chilli s limetkou alebo údenou paprikou sa jedia ako chipsy.
- Múčne červy sú jemnejšie a mäkšie, najbližšie praženým arašidom. Ak sa ti svrček zdá ako krok navyše, začni tu.
- Buffalo červy sú ešte menšie a jemnejšie, takmer neutrálne. Najlepšie na varenie.
- Sarančatá sú najmäsitejšie: chrumkavý pancier a chuť, ktorú ľudia prirovnávajú k pečenej kuracej koži alebo vyprážaným krevetám.
Svrčia múka má slabú opraženú príchuť a inak sa v jedle stratí. Preto funguje v proteínových tyčinkách, cestovinách a kaši bez toho, aby si to niekto všimol.
Prečo Európa prestala a prečo sa vracia
Hmyz sa jedol v celom Stredomorí v staroveku (Aristoteles písal o cikádach, Rimania vykrmovali larvy chrobákov múkou a vínom) a v častiach Európy až do 19. storočia. Studené podnebie, lacný dobytok a kultúrny posun, ktorý hmyz zaradil medzi „škodcov“, ho vytlačili z taniera. Späť ho prináša aritmetika: rastúca populácia, zásobovanie bielkovinami, ktoré sa na hovädzom nedá škálovať, a spôsob chovu, ktorý sa zmestí do haly namiesto pasienka.
Ako začať
- Najprv ochutené. Svrčky s parmezánom alebo múčne červy s chilli a limetkou, jedené ako chipsy. Nikto nikdy nelutoval, že začal práve tu.
- Radšej set ako jedno balenie. Ochutnávkový balíček dáva šesť príchutí za cenu dvoch, takže zistíš, čo ti naozaj chutí.
- Potom varenie. Neochutené svrčky a múčne červy sa na suchej panvici opečú za dve minúty a idú do šalátov, polievok a ryže. Svrčia múka nahradí 10 až 20 % bežnej múky v chlebe, palacinkách a sušienkach.
Všetko ostatné, od druhov a označovania až po skladovanie, je v našom sprievodcovi jedlým hmyzom.



