What can everyone do to help fight “Super bacteria”?

Čo môže urobiť každý v boji proti „superbaktériám“?

10. október 2016SENSinternational Admin

Takto to zvyčajne chodí: nakazíme sa škodlivými baktériami, a ak si s nimi imunitný systém sám neporadí, použijeme antibiotiká. Tie zabijú nechcených votrelcov spolu s časťou našich dobrých symbiotických baktérií. Nie je to ideálne, ale je to malá cena, keď ide o život a smrť. Celkovo je to pomerne dobrý systém. Teraz si predstav iný scenár, v ktorom niektoré baktérie získajú odolnosť voči našim antibiotikám. Fakticky by sme sa vrátili v lekárskej histórii minimálne o 100 rokov späť, pred vynájdenie penicilínu v roku 1928. Nemali by sme žiadny spôsob, ako liečiť bakteriálne infekcie. Vzhľadom na to, ako rýchlo sa baktérie môžu šíriť vďaka moderným spôsobom dopravy, mohla by to byť celosvetová hrozba pre miliardy ľudí. Znie to dosť strašidelne, však? No, bude to horšie! Takéto baktérie už existujú a my, ako ľudstvo, usilovne pracujeme na tom, aby sme ich vytvorili oveľa viac. Prečo? A čo môžeme urobiť, aby sme tomu zabránili?

Ako vznikli superbaktérie?

Nasledujúce video z Harvard Medical School ukazuje tento proces v reálnom čase. Keď sú baktérie pravidelne vystavené značnému množstvu antibiotík, prispôsobia sa. Tie, ktoré majú mutácie umožňujúce prežitie, sa rozmnožia a vznikajú silnejšie, odolnejšie baktérie.

Prečo ich vytvárame?

Nie je to tak, že by sme chceli vytvárať „superbaktérie“, len náš moderný spôsob života umožňuje, aby takéto baktérie existovali. Najlepším liahniskom sú miesta, kde sa antibiotiká používajú nepretržite vo vysokých dávkach. Žiaľ, dve veľmi bežné miesta tomuto popisu dokonale zodpovedajú: nemocnice a veľkochovy zvierat.

Lance Price, výskumník verejného zdravia a špecialista na antibiotickú rezistenciu, opisuje obe vo svojej prednáške TED.

  • Nemocnice: Len v USA sa v nemocniciach ročne použije 3,5 milióna kg antibiotík. Samozrejme, potrebujeme ich na záchranu životov, ale toto číslo naznačuje nadbytok a nadmerné používanie. Problém je v tom, že sa často predpisujú trochu príliš ľahkovážne a užívajú sa bez opatrnosti.
  • Farmy: Pre porovnanie, v potravinárskej a živočíšnej výrobe v USA sa ročne použije ohromujúcich 13,5 milióna kg antibiotík. Samo o sebe obrovské číslo, ale skutočne desivé je, že iba 20 % z toho sa používa na liečbu chorých zvierat. Zvyšných 80 % sa používa ako „výrobný nástroj“, ktorý umožňuje vyššiu hustotu zvierat, rýchlejší rast zvierat a vyššie výnosy. Stály prísun nízkych dávok antibiotík spojený s tisíckami zvierat natlačených v malých priestoroch, v strese a nezdravých: lepšiu továreň na vytváranie antibiotikami odolných „superbaktérií“ by si nenavrhol, ani keby si sa snažil.

Nielen teória, ale veľmi reálna hrozba

Hoci to všetko znie ako niečo, čo sa deje kdesi v laboratóriu ďaleko od nás a od skutočného sveta, opak je pravdou. Napríklad baktéria odolná voči liekom bola zistená na viacerých obľúbených plážach v Riu de Janeiro len mesiac predtým, ako mesto hostilo olympijské hry 2016 (1). Do mestských vodných ciest sa dostala, keď sa odpadové vody z miestnych nemocníc odvádzali do zálivu. Zlá správa pre olympijské plachtárske tímy a varovný signál pre nás všetkých.

Lekári majú k dispozícii mimoriadne silné antibiotikum kolistín, ktoré slúži najmä pre prípady, keď sa ľudia dostanú do kontaktu so „superbaktériami“. Minulý rok výskumníci potvrdili, že pacient nosil typ baktérie salmonely odolný voči tomuto antibiotiku poslednej záchrany (2); minimálne znepokojujúce zistenie.

Dobrou správou je, že situácia je vratná. Štúdie ukazujú, že ak z veľkochovov odstránime chronické používanie nízkych dávok antibiotík, baktérie sa na ne opäť stanú citlivými (3).

Čo môžeme urobiť?

Najúčinnejším riešením je prestať zneužívať antibiotiká a existujú veľmi konkrétne kroky, ktorými môže prispieť každý.

Čo môžeme urobiť v súvislosti s používaním antibiotík u ľudí?

  • Pri používaní antibiotík by sme mali postupovať veľmi opatrne. Mali by sme dodržiavať pokyny lekára a neužívať menej ani viac, než nám bolo predpísané.
  • Mali by sme sa snažiť zlepšovať a udržiavať svoje zdravie jedením čerstvých, čistých a kvalitných potravín, aby sme ochorievali menej často a celkovo potrebovali menej antibiotík.

Čo môžeme urobiť v súvislosti s nadmerným používaním antibiotík v poľnohospodárstve?

  • Mali by sme prestať kupovať produkty zo zvierat z veľkochovov.
  • Mali by sme nakupovať od malých miestnych výrobcov, ktorí používajú antibiotiká iba na liečbu chorých zvierat.
  • Alebo najlepšie zo všetkého, mali by sme sa obrátiť na kvalitné alternatívy, ako je jedenie hmyzu, ktoré nevyžadujú vôbec žiadne antibiotiká a nikdy ich vyžadovať nebudú.

Môžeš začať vyskúšaním našich výborných tyčiniek z hmyzu!

My v SENS Foods veríme, že nahradenie významnej časti nášho príjmu bielkovín a kalórií z konvenčne chovaného mäsa hmyzom je správna cesta. Berie to moc veľkým výrobcom mäsa a motivuje farmárov vyskúšať alternatívy, ako je chov hmyzu, ktoré nevyžadujú žiadne antibiotiká, ponúkajú lepšiu udržateľnosť a nepredstavujú hrozbu pre zvieratá ani ľudí. Hmyz je súčasťou riešenia. Hmyz je lepšia voľba.

Zdroje:

1) Flora Charner, 'Super bacteria' discovered in Rio's waters as Olympics near', CNN, 2016, http://edition.cnn.com/2016/07/05/americas/rio-de-janeiro-super-bacteria/

2) Julie Fidler, 'Bacteria Resistant To ALL Drugs Shows Up In Denmark', Natural Society, 2016, http://naturalsociety.com/bacteria-resistant-all-drugs-denmark/

3) Henrik C. Wegener, 'Antibiotic resistance: linking human and animal health', Institute of Medicine, 2012, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK114485/

More articles